Pokračovanie rozhovoru s Bryanom:
3. Čo bola pre teba - z profesionálneho hľadiska - najväčšia fotografická výzva?
Z pohľadu komerčnej fotografie by som povedal, že najväčšou
pracovnou výzvou bolo fotenie prezidentov najväčších medzinárodných
spoločností v Mexico City. A tým najväčším problémom bol práve kultúrny
rozdiel, nakoľko moje kreatívne nápady sa nestretli s prílišným
pochopením. Dá sa povedať, že z pohľadu kultúrnych rozdielov sú mexickí
najvyšší šéfovia pomerne konzervatívni a tak čokoľvek som od nich
požadoval, to bolo z ich pohľadu absolútne hrozné. Bolo pre nich nepredstaviteľné, aby ich
niekto videl robiť to, čo som ja navrhoval. Proste to nešlo. Napríklad v
prípade prezidenta spoločnosti Disney pre Latinskú Ameriku som
navrhoval, aby si nasadil mušketiersky klobúk a zostal pri tom oblečený v
saku. Odvetil mi: “To je síce chutné, ale to v živote neurobím, pretože
to je pod moju úroveň. Ľudia z môjho golfového klubu by si zo mňa
robili srandu!”. Riaditeľa firmy Adidas pre Latinskú Ameriku som chcel
nafotiť na futbalovom ihrisku, pohľad zhora, obklopeného asi 2000
futbalovými loptami. Ale on namiesto toho chcel byť nafotený ako kope do
lopty smerujúcej na futbalovú bránku. Pozrel som na neho a povedal som
si, že to asi nie je najšťastnejší nápad, nakoľko on proste absolútne
nemal športovú figúru. Napriek tomu to asi 10 krát skúsil, no a
samozrejme, ani raz netrafil bránku. Takže sme nakoniec skončili pri
mojom nápade, ale aj tak sa mu to celé veľmi nepozdávalo, lebo koniec
koncov “on je predsa riaditeľ a ľudia by mali vzhliadať smerom hore k
nemu a nie on by mal vzhliadať smerom hore k ľuďom”. Proste, bolo to
celé dosť čudné. Každopádne, samotná výzva bola skôr kultúrny rozdiel a
prístup k mojim nápadom, ako nejaké technické problémy. Nakoniec sme to
ale zvládli a ukázalo sa to byť veľmi úspešnou reklamnou kampaňou pre
môjho zádavateľa, finačnú spoločnosť American Express.
4. Čo si najviac vážiš na výslednom zábere: nápad, kompozíciu či samotné prevedenie?
To
samozrejme závisí na situácii,
ale povedal by som, že si asi najviac cením samotné prevedenie výsledného záberu. Bavili sme sa o tom nedávno, počas môjho workshopu v Holandsku. Keď sme boli v Amsterdame fotili sme zábery panningu (sledovanie pohybujúceho sa objektu s fotoaparátom počas otvorenej uzávierky, viď príklad), prevažne ľudí na bicykloch. Vysvetľoval som svojim študentom, že táto technika nevyžaduje žiadne zvláštne predpoklady, okrem riadnej dávky trpezlivosti. Nič iné ako trpezlivosť nepotrebujete, lebo stačí, ak si vyberiete správne miesto na rohu a proste len čakáte na to, čo vám - s troškou dávky šťastia - príde do cesty.
ale povedal by som, že si asi najviac cením samotné prevedenie výsledného záberu. Bavili sme sa o tom nedávno, počas môjho workshopu v Holandsku. Keď sme boli v Amsterdame fotili sme zábery panningu (sledovanie pohybujúceho sa objektu s fotoaparátom počas otvorenej uzávierky, viď príklad), prevažne ľudí na bicykloch. Vysvetľoval som svojim študentom, že táto technika nevyžaduje žiadne zvláštne predpoklady, okrem riadnej dávky trpezlivosti. Nič iné ako trpezlivosť nepotrebujete, lebo stačí, ak si vyberiete správne miesto na rohu a proste len čakáte na to, čo vám - s troškou dávky šťastia - príde do cesty.
A tak sme nasledujúcu hodinku len čakali na svoje objekty a fotili a
v priebehu tej hodinky mi každý z mojich študentov povedal, že toto
ešte v živote nerobil. Vždy pri fotení na ulici (tzv. street
photography) proste kráčali a kráčali a popri fotení kráčali ďalej. Ale
toto bolo oveľa lepšie, nakoľko mohli v pokoji sledovať miesto a
videli – aha, tu ide toto, tam ide toto, hocičo… proste scénu vnímali a
boli na ten svoj záber oveľa viac pripravení. Ale, aj napriek tomu, že
sa vám zrazu do scény postaví objekt, na ktorý čakáte, musíte si
pripraviť kompozíciu tak, aby ste ňou zaujali a ohromili. Potom, okrem
toho, že zvládnete kompozíciu, musíte v tomto prípade aj excelovať po
technickej stránke, aby ste finálne prevedenie dotiahli do perfektného
stavu. Čo v prípade panningu znamená, že musíte držať váš fotoaparát
neuveriteľne pevne a zároveň ním plynulo pohybovať presne v tom istom
smere a takou rýchlosťou, ako sa hýbe váš objekt. No a aby toho nebolo
málo,
musíte si zvoliť taký uhol pohľadu, ktorý do záberu - vrátane pozadia –
dodá najväčšiu dávku energie.
Pokračovanie nabudúce ... (Predchádzajúce časti interview nájdete tu.)
BRYAN PETERSON - Bryan je fotografem víc než 30 let a učitelem fotografie už víc než 20
let. Jeho vzdělávací styl je jedinečný a je pro všechny zárukou, že se
kreativní a zábavnou formou dostanou na fotografickou úroveň, o jaké
vždy snili. Kromě toho je Bryan autorem celosvětově nejlépe prodávaných
knih o fotografování Naučte se exponovat kreativně, Naučte se vidět
kreativně, Naučte se fotografovat detail kreativně, Naučte se použít
expoziční čas kreativně. Bryan je Američan a momentálně žije v Chicagu,
USA.
Naše kurzy začínajú už v piatok 6.9.2013!
Tešíme sa na vás,
PPSOP.cz
Žádné komentáře:
Okomentovat
Poznámka: Komentáře mohou přidávat pouze členové tohoto blogu.