Zoznámte sa - Scott Stulberg, rozhovor časť II.

SCOTTY STULBERG - fotograf a inštruktor PPSOP.cz v kurze Tváří v tvář - fotografujeme portrét. Najbližší termín otvorenia tohoto kurzu je piatok 6.6. 2014 - VIAC INFO TU! 

Svoj prvý fotoaparát dostal ako darček od otca keď bol ešte malý chlapec. Vtedy, ako hovorí, otvoril Pandorinu skrinku do ríše fotografovania, aby sa v dospelosti stal profesionálny fotografom. Dnes sa Scott sústredí na cestovnú fotografiu, fotí pre fotobanky a jeho zábery sú v ponuke takých agentúr, ako Corbis a Getty images. Taktiež je inštruktorom fotografických kurzov a organizuje workshopy po celom svete a je autorom prekrásnej knihy Brána do Barmy - Passage to Burma.

Nenechajte si ujsť tento rozhovor o cestovaní, fotografovaní, nebezpečných situáciách, exotických miestach a mnohom ďalšom, plný jeho nádherných fotografií z celého sveta!

Zoznámte sa - Scott Stulberg, časť II.
(Prvú časť rozhovoru nájdete TU.)

Keď sa bavíme o cestovateľskej fotografii, akú výbavu si so sebou zvyčajne berieš?
Ja si beriem toho naozaj veľa, pretože nikdy neviete, do akej situácie sa môžete dostať. Je to Canon 5D Mark III a aj Mark II ako záloha a okrem toho si beriem absolútne všetko od širokouhlého objektívu až po teleobjektív. Vždy cestujem s Really Right Stuff panoramatickou hlavou, L sánkami a taktiež s ich guľovou hlavou, pretože to všetko je fantastické. Je to moja obľúbená značka na skvelú výbavu pre fotografov. Cestujem taktiež so statívmi, Benro alebo Induro z karbónových vlákien a tie sú tiež moje obľúbené, odporúčam ich všetkým. No a nesmiem zabudnúť na intervalometer, na časozberné fotografovanie a zábery nočnej oblohy, rôzne baterky na kreslenie svetlom a taktiež moju čelovku. Aha, a taktiež Pec Pads a Eclipse čistiace pomôcky na čistenie senzora. No a samozrejme balónik, pretože nikdy neviete, kedy sa prach na senzore chystá zruinovať vaše fotky. A na koniec toto všetko zabalím do môjho ruksaka Gura Gear Kiboto 22L, o ktorom si myslím, že je to ten najlepší ruksak, aký bol kedy navrhnutý pre fotografickú výbavu.

A aký je pri cestovaní tvoj najobľúbenejší objektív?
Uf, tak to je ťažké... Mám ich rád veľa, od Canon 14mm super širokoúhleho až po Canon 500mm. Ale musím povedať, že jeden, ktorý mi skutočne pomáha v mnohých situáciách je teleobjektív 70-200mm 2.8, počnúc portrétami, ktoré fotím všade po svete až po pohybujúce sa objekty ako napríklad biele kone v Camarque, cválajúce oproti mne v plnej rýchlosti - tento objektív je jednoducho nenahraditeľný.

Je ešte niečo okrem hlavnej výbavy, čo ti pri fotografovaní naozaj uľahčuje život?

Bez akýchkoľvek pochybností je mojím najobľúbenejším doplnkom pri fotografovaní dobrá lupa. Keď som si zaobstaral svoj prvý Canon D30 DSLR v marci 2001, zistil som, že LCD obrazovka vzadu na foťáku je podobná tomu, na čo som sa pozeral na svojich filmoch na podsvietenom stole. Vždy som používal kvalitnú lupu, so zväčšením od 4x až niekde po 10x aby som skontroloval ostrosť, kompozíciu a všetky detaily na mojich záberoch. LCD obrazovka bola taká podobná a tak som si zobral lupu Peak 4x a dlhé roky som ju používal, aby som zhodnotil záber na LCD displeji vzadu na foťáku. Kedysi na nich boli čierne bodky, takže bolo ťažšie vidieť to naozaj dobre. Doba rýchlo ubehla a s dnešnými veľkými LCD displejmi je dobrá lupa ešte podstatnejšia. Nemôžete iba stlačiť zväčšovanie a očakávať, že uvidíte priblížený celý záber. Použitie dobrej 3x alebo 4x lupy je skutočne niečo, čo vám zmení život.

Bol si niekedy v naozaj nebezpečnej situácii? Ktorá z nich bola najhoršia?

To je ťažké povedať, pretože som bol na rôznych miestach a v rôznych nebezpečných situáciách, napríklad keď som kráčal na miestach, na ktorých som nemal byť, bolo to v Angkor Wat v roku 1996, kedy bolo všetko dookola zamínované. Ale čo bolo naozaj nepríjemné, to je skúsenosť, ktorá sa mi raz stala, mal som obuté sandále Teva, to su moje obľúbené sandále a bol som na Pushkar festivale tiav v Rajasthane, v Indii. Stúpil som na niečo a to niečo sa mi zapichlo do nohy a nakoniec sa z toho postupom času vyvinula obrovská infekcia, zatiaľ čo som cestoval po krajine. Zápal kože a podkožia sa neustále rozširoval a nikto nevedel, čo s tým. Bolo to naozaj bolestivé a vyzeralo to hrôzostrašne a nemohol som sa dostať na svoj let do Bangkoku, kde poznám skvelú nemocnicu (a kde som mal aj zvyšok svojich vecí a výbavy), pretože Červená armáda obsadila letisko v Bangkoku a ja som tým pádom uviazol v Yangone v Barme. Našťastie, podarilo sa mi nájsť nejakú medzinárodnú nemocnicu, ktorá sa volá SOS a tam mi dali tie najsilnejšie antibiotiká, aké mali vnútrožilne a konečne som sa začal cítiť lepšie. Ochorieť niekde na cestách v zahraničí je naozaj jedna z najhorších vecí, čo sa vám môže stať a ste hlboko vďační, keď potom nájdete nejakú dobrú zdravotnú starostlivosť. Zdravotníctvo v krajinách tretieho sveta je naozaj desivé!

Kde si ešte nefotil, ale chcel by si určite niekedy fotiť?

Och tak na tejto zemeguli je ešte naozaj veľa miest, kam by som rád išiel, ako napríklad Namíbia alebo Maroko, ale naozaj by som bol šťastný, keby som mal možnosť objaviť Nový Zéland. To je časť planéty, ktorá vyzerá absolútne úchvatne. Rád by som tam išiel na nejakú výpravu s partiou ľudí, vidieť na vlastné oči, aké toto miesto naozaj je zblízka. Vidieť fotky a dokumentárne filmy, to nie je ono a dúfam, že jedného dňa sa tam dostanem a uvidím to na vlastné oči.

Ako si vlastne začal pôsobiť ako fotograf pre fotobanky?

Mal som veľa priateľov, ktorí takto pracovali (a bolo to naozaj dávno) a bol som z toho nadšený, pretože som videl, na aké miesta cestujú a aké peniaze zarábajú. Začal som cestovať spolu s nimi na niektoré nádherné miesta ako napríklad Galapágy alebo Juhovýchodná Ázia a tak rôzne a potom som zistil, že si budujem viac ako slušný a zaujímavý fotografický archív. Kamaráti mi pomohli rozhodnúť sa, ktoré spoločnosti osloviť, keď už som sa na to cítil pripravený a bolo to ... Ale to už je naozaj história.

Je jednoduché uživiť sa fotením pre fotobanky?

Vôbec to nie je jednoduché a vlastne som sa nikdy neživil iba týmto. To dokázalo zatieľ len zopár vyvolených, ktorí pracujú neopísateľne tvrdo a dávajú do toho absolútne všetko. Sú to ľudia, ktorí z toho majú slušný príjem a robia iba toto, ale pre väčšinu ostatných to nestačí a musíme robiť aj iné veci, napríklad workshopy, predávať naše fotografie nejakým iným spôsobom, písať články pre časopisy a ďalšie aktivity, z ktorých môžeme mať nejaké peniaze. Veľmi veľa ľudí je fascinovaných tým, že existujú fotografovia, ktorí cestujú po svete a ešte im za to aj platia. Ale realita je úplne iná a v drvivej väčšine si musíme všetko na našich cestách platiť sami - napríklad cestujem do Paríža a všetky náklady si hradím ja a musím len dúfať, že nafotím niečo také dobré, že sa tie fotky potom predajú a ja z nich budem mať príjem.

Zmenilo sa niečo na fotografovaní pre fotobanky od doby, kedy si s tým ty začal?

Samozrejme, v priebehu rokov sa to naozaj zhoršilo. Každý má mobil, každý má nejaký digitálny foťák a keď sa niekam dostanú, hneď urobia fotky, ktoré sa snažia predať do fotobánk. Zmenilo sa to naozaj veľmi, kedysi boli požiadavky na prácu oveľa vyššie a tí, čo fotili pre fotobanky mali určitú prestíž. 

A potom prišli stránky plné fotiek bez nutnosti platiť poplatky a micro stock fotobanky a to pochopiteľne absolútne zruinovalo tento fotografický priemysel. Ľudia si začali kupovať fotky za pár centov, zatiaľ čo predtým sa fotografie predávali za stovky dolárov. Takže sa takéto fotografovanie rozšírilo a stratilo na hodnote, zrazu sa toho všetci chytili a naskočili na vlak a samozrejme tí tradiční fotografovia pre fotobanky tým boli zasiahnutí a utrpeli. Keď ste cestovateľský fotograf, miniete naozaj veľa peňazí, aby ste sa dostali na nejaké miesto a snažíte sa nafotiť čo najlepšie zábery. A potom sa tam objaví niekto, kto tam len tak prišiel a niečo nafotí a predáva to takmer za nič. Takže, nič tak veľmi nezasiahlo tento priemysel ako práve toto ... no na druhej strane to aj pomohlo veľa ľuďom preniknúť do tejto oblasti, hoci zarábať na tom veľa peňazí je len ich nesplniteľné želanie.

Koniec 2. časti.

All images copyright Scott Stulberg.

V tretej - poslednej časti sa dozviete, čo by Scotty poradil tým, čo chcú svoju prácu predávať, aký prístup má k fotografovaniu ľudí "na ulici" a ako dostať z portrétovanej osoby jeho skutočné ja, ktorý fotograf ho najviac inšpiroval, ako pristupuje k úpravám fotografií, niečo o vzniku knihy Brána do Barmy a na záver máme jeho odkaz pre vás všetkých!

Scott Stulberg - je instruktor PPSOP.cz v kurze Tváří v tvář - fotografujeme portrét a fotograf, který se zaměřuje především na fotografie z cest okolo světa a fotografickou tvorbu pro fotobanky. Aby objevil jedinečné záběry, cestuje i do nejvzdálenějších koutů světa. Jeho práci prezentují mnohé fotobanky a agentury, například Corbis a Getty Images. Scott je i pravidelným přispivatelem a autorem článků pro časopis Shutterbug Magazine. Učí digitální fotografii a práci s Photoshopem na univerzitě UCLA Extension v Los Angeles a také ve společnosti Julia Dean Photo Workshop v L.A. a v centru fotografie Art Wolfe Digital Photography Center v Seattlu. Na různých místech po celém světě organizuje samozřejmě i vlastní fotografické workshopy.

Scott je spoluautorem knihy The Digital Photographer’s New Guide to Photoshop Plug-Ins (příručka pro uživatele Photoshopu) a jeho vlastní novinkou na knižním trhu je krásná kniha Passage to Burma (Brána do Barmy), která obsahuje fotografie nasbírané v průběhu deseti let při cestách na toto nádherné místo.

Jeho záběry najdete všude po celém světě – od práce pro firmu Microsoft, časopisů a novin Newsweek, National Geografic, New York Times až po pohlednice, kalendáře, billboardy a obálky knih. Jeho fotografie zdobí i mnohé nemocnice v USA a v neposlední řadě jsou obsahem mnoha mezinárodních sbírek, včetně trvalé expozice Organizace spojených národů.

Ukázky jeho práce si můžete vychutnat na www.asa100.com