2. 11. 2014

Zoznámte sa - Scott Stulberg, rozhovor časť III. (posledná)

SCOTTY STULBERG - fotograf a inštruktor PPSOP.cz v kurze Tváří v tvář - fotografujeme portrét. Najbližší termín otvorenia tohoto kurzu je už tento  piatok 7.11. 2014 - VIAC INFO TU! 

Svoj prvý fotoaparát dostal ako darček od otca keď bol ešte malý chlapec. Vtedy, ako hovorí, otvoril Pandorinu skrinku do ríše fotografovania, aby sa v dospelosti stal profesionálny fotografom. Dnes sa Scott sústredí na cestovnú fotografiu, fotí pre fotobanky a jeho zábery sú v ponuke takých agentúr, ako Corbis a Getty images. Taktiež je inštruktorom fotografických kurzov a organizuje workshopy po celom svete a je autorom prekrásnej knihy Brána do Barmy - Passage to Burma.



Nenechajte si ujsť tento rozhovor o cestovaní, fotografovaní, nebezpečných situáciách, exotických miestach a mnohom ďalšom, plný jeho nádherných fotografií z celého sveta!


Zoznámte sa - Scott Stulberg, časť 3.
(Prvú časť rozhovoru nájdete TU, druhú časť rozhovoru nájdete TU.)

Najviac fotobankami vyhľadávané zábery sú fotografie ľudí. Máš nejaký tip, ako fotiť na ulici a a ako dobre nafotiť cudzích ľudí?
S fotografovaním na ulici je to rôzne a v podstate uvoľnené - môžeš k tomu zaujať rôzny prístup. Ja napríklad často fotím v Paríži a všeobecne často fotím na ulici v podobných mestách, pretože sú jednoducho perfektné na nafotenie veľkého množstva rôznorodých záberov s rôznou atmosférou. Niekedy napríklad zbadám čašníka v kaviarni a hneď je mi jasné, že by vyzeral na zábere úplne dokonale, takže sa ho opýtam, či ho môžem fotografovať, zatiaľ čo on pracuje. Inokedy zase ľudia sedia a jedia alebo si len dávajú kávu niekde vonku a vtedy sa každého nepýtam, či si ich môžem nafotiť a jednoducho len fotím. Ale vtedy zvyčajne fotím so širším uhlom a nezameriavam sa priamo na nich, pretože nechcem, aby si niekto myslel, že fotím iba jeho potajomky, bez toho, že by som si vypýtal povolenie. Tieto zábery by som nevložil do fotobanky, až kým by som nemal ich povolenie a podpísaný ich súhlas.V rozličných krajinách okolo sveta, od Afriky až po deti sediace v tieni Taj Mahal, všade musíte byť opatrní a "nikomu nestúpiť na otlak" a nahnevať ho, vrátane rodičov niekde poblízku a nestrkať fotoaparát ľuďom do tváre len tak. Musíte mať proste k ľuďom rešpekt, pretože väčšinou nechcú, aby boli na vašich záberoch. Je to niečo, ako medzi paparazzi a hercom alebo herečkou, fotiac bez ich dovolenia. Takže, ja osobne som jednak znalý a taktiež plný rešpektu a podľa toho jednám. Niekedy to je úplne jednoduché, niekedy nie a musíte byť opatrnejší. Ak z toho nemá niektorá zo strán dobrý pocit, tak to pravdepodobne nie je dobrá chvíľa na fotografovanie.


Je dôležité, aby fotograf nadviazal dobrý vzťah so svojím objektom, aby získal zábery, kde jeho objekt naozaj odhalí svoje skutočné ja?
Fotografujem ľudí okolo celého sveta a aj keď často fotografujem nejaké scény z diaľky, keďže fotím aj pre fotobanky, musím aj prísť bližšie a byť osobný. Taktiež potrebujem, aby mi fotografovaná osoba podpísala svoj súhlas s fotografovaním a použitím záberov, inak ich použiť nemôžem. Takže, to je dôvod, prečo musím neustále jednať s ľuďmi, ktorých fotím. Ale, taktiež fotím rodinu a priateľov ... a ďalších priateľov a priateľov, asi od doby, keď som mal 10 rokov. Keď prichádzate s ľuďmi do styku už takto dlhú dobu, naučíte sa posúdiť situáciu, viete vycítiť, ako sa človek cíti pred kamerou a ako ich bude najlepšie nafotografovať. Samozrejme, milujem fotiť zábery, kde ľudia ukážu samých seba a to, akí naozaj sú a často s nimi musíte nadviazať dobrý niekedy až priateľský vzťah, aby sa to podarilo. Je dôležité, aby fotografovaná osoba ukázala svoju osobnosť, ale taktiež je dôležité, aby sa vám podarilo posunúť trochu ich hranice a ukázať im, ako môžu vyzerať ich portréty - či už je to malé dievča s pomaľovanou tvárou v chráme v Barme ... alebo nahá žena, ktorú fotíte vo vode ... vy ako fotograf ste hlavným kľúčom k tomu, ako sa fotografovaná osoba bude cítiť a ako bude vyzerať na svojich fotografiách. Fotograf musí dosiahnuť, aby sa fotografovaná osoba cítila dobre a komfortne a taktiež samozrejme zachytiť ich vnútro a osobnosť. Ja sa strašne rád rozprávam s ľuďmi a vysvetlím im, o čo mi ide a čo hľadám, aby som im pomohol pochopiť to ... a samozrejme hlavne aby som zachytil TEN správny moment, ktorý jednoducho "funguje". Niekedy to je jednoduché, ale niekedy naozaj ťažké ... ale niekedy to je priam magické kúzlo!
 


Čo konkrétne by si poradil tým, ktorí by chceli predávať svoju prácu cez fotobanky?

Ja si myslím, že číslom jedna pre tých, čo chú ponúknuť svoju prácu na predaj v akejkoľvek podobe či forme, ale zvlášť pre fotobanky je, aby si kúpili knihu The Photographer’s Market. Táto kniha za 25 dolárov je pravdepodobne bibliou pre všetkých, ktorí chcú niečo zarobiť fotografovaním a je aktualizovaná každý rok, vrátane zoznamu snáď takmer všetkých, ktorí chcú kúpiť od ľudí ich fotografie. Vymenujú, čo chcú a čo hľadajú, koľko za to mienia zaplatiť a aké zábery chcú vidieť. Ak začínate, pravdepodobne to je tá najlepšia investícia a ten najlepší zdroj informácií na zorientovanie sa, aký existuje. Taktiež môžete kontaktovať nejaké z mnohých fotobánk a naštudovať si ich požiadavky a ak máte pocit, že máte vybudovaný naozaj dobrý archív a máte čo ponúknuť, môžete ich kontaktovať napriamo. Drvivá väčšina z nich chce vidieť kvalitnú web stránku s vaším portfóliom, nemajú záujem vidieť pár vašich záberov, ktoré im náhodne pošlete - to bude skôr impulz k tomu, aby váš mail hneď vymazali. Dobrá web prezentácia vašej práce je kľúčom a to je aj spôsob, ako sa mne podarilo dostať do agentúr, hoci to bolo už celkom dávno. Hlavne, nebuďte smutní, ak nedostanete odpoveď s pozitívnou správou. V tomto priemysle je naozaj veľká konkurencia a toto je vlastne istá forma kastingu, takže sa nemôžete nechať odradiť, keď vám ľudia nepovedia presne to, čo chcete počuť. Teraz je oveľa oveľa ťažšie do týchto agentúr preniknúť, ako bolo kedysi. Takže, hlavne vytrvalosť! A kvalitné portfólio samozrejme.

Kto je pre teba najväčšou fotografickou inšpiráciou?
Mal som šťastie, pretože som mal a mám možnosť stretávať veľké množstvo skvelých fotografov, od špičkových fotografov divej prírody až po fotografov, ktorí fotia titulky módnych magazínov. Viacerým z nich som robil asistenta, keď som bol mladší a naučil som sa od nich strašne veľa. Ale, ak by som mal spomenúť len jedno meno, tak by to bol Melvin Sokolsky, pretože jeho práca je jednoducho neskutočná. On bol a je mojou najväčšou inšpiráciou a najväčším mentorom. Fotografuje módu a vždy to robil, odkedy pracoval spolu s Richardom Avedonom v Harper's Bazaar, kde začal, keď mal 20 rokov. Melvin je naším rodinným priateľom už dlhé roky a pomohol mi v mnohých veciach. Jeho fashion zábery a portréty sú tak inšpiratívne a jednoducho z tej najjvyššej ligy. On ma tlačil a podporoval pravdepodobne viac, ako ktokoľvek iný a naučil ma, že musíte byť kreatívni, aby ste prišli s niečím, čo je naozaj silné a iné, ako robia ostatní. On ma naučil, aby som sa nezaoberal pixelami a všetkými tými malichernosťami, o ktorých ľudia tak radi hovoria, pretože to nie je podstatné - podstatná je vaša vízia, váš nápad, vaša kreativita a schopnosť prísť s niečím výnimočným. Samozrejme, poznám a spolupracujem s mnohými fotografmi, s niektorými aj cestujem po celom svete, ale je to Melvin, kto zmenil môj pohľad na svet a na fotografovanie viac, ako ktokoľvek iný. Nájdete ho tu: www.sokolsky.com



Poďme k úpravám fotografií - aký čas venuješ úpravám jedného záberu?
Na to je ťažké odpovedať, pretože to závisí na konkrétnej fotografii. Nedávno som napríklad fotil v Antelope Canyon, čo nie je ďaleko od môjho domu v Sedone a niekedy proste mám chuť kompletne zmeniť vzhľad a atmosféru fotografie. Takže som použil Topaz Adjust a na mnohých záberoch z tohto miesta, pretože som tým dosiahol presne to, čo som chcel. Napríklad, keď pracujem s jednou mojou modelkou, jej tvár vyžaduje vždy veľa úprav. Je na mne, aby som to upravil tak dobre a prirodzene, ako sa len dá, takže mi nezáleží na čase, ktorý nad tým strávim a celkom dobre to môže byť aj hodina alebo dve ... a niekedy možno aj dlhšie. Niektoré zábery naozaj aj dlhšie, ale keď viete, že budú vystavené vo veľom niekde v hale, tak tomu venujete fúru času, aby všetko bolo perfektné, pretože ja som naozaj extrémny perfekcionalista. Na druhej strane, niektoré zábery vyžadujú iba párminútovú úpravu.
Častokrát sa k forkám vrátim ešte na druhý deň a pozriem si ich znova, aby som sa uistil, či som spokojný alebo môžem či mám urobiť ešte niečo viac. Je to celé o vašej vízii a kreativite a o tom, ako vidíte finálny výsledok. Úpravy fotografií u mňa hrajú veľkú rolu a je to niečo podobné, ako keď som mal tmavú komoru ako dieťa. Rád som sa pozeral, ako fotografie "prichádzajú na svet" a teraz je to to isté, ale Photoshop nás všetkých posunul ešte o úroveň vyššie.


Tvoja kniha "Brána do Barmy" má obrovský úspech. Čo ťa nainšpirovalo, aby si tam cestoval prvý krát?
Jeden z mojich priateľov, s ktorým som občas cestoval, sa ma v roku 2000 opýtal, čo by som povedal na cestu do Barmy. V tej dobe to bolo trochu riskantnejšie ako dnes, ale rozhodli sme sa, že pôjdeme a začiatkom roka 2001 sme absolvovali neskutočnú cestu po Thajsku a Barme - vtedy sa vo mne zrodila láska k tejto krajine. Začal som fotografovať mníchov oveľa serióznejšie, ako kedy predtým a zamiloval som sa tam do ľudí a ich spôsobu života, najmä do chrámov a do malých detí a ich pomaľovaných tvárí. Bol som veľmi vďačný, že to môjho kamaráta napadlo a že s tým za mnou prišiel a ja, on a jeho žena sme tam prežili životný zážitok.
Navštívili sme tam všetko a fotili úžasné veci, ale v minulosti to bolo úplne iné miesto. Nemalo to nič spoločné s tým, aké to tam je dnes a čo sa tam deje, všetok ten turistický boom a tak ... ako, áno, stále je to úžasné miesto, ale nie je to už to isté a kvôli tomu množstvu turistov som tam aj na nejaký čas prestal robiť workshopy, ale plánujem tam ísť znova budúci rok aj so skupinou študentov. Nie je možné, aby vám táto krajina nechýbala, pre mňa je to jednoducho kráľovský poklad Juhovýchodnej Ázie. Z fotografických príležitostí v tejto krajine sa vám zatočí hlava a vzťah medzi mnou a mníchmi bol vždy extrémne osobný a jedinečný, takže je pre mňa ťažké byť odtiaľ preč veľmi dlho. A kdekoľvek tam idete, akokoľvek blízko či ďaleko, vždy majte pri sebe fotoaparát! Absolútne neznášam, keď tam zbadám niečo úchvatné priamo pred mojimi očami a nemám pri sebe fotoaparát.


Čo najviac nabudí tvoju vášeň fotografovať?
Och tak toto je ťažká otázka, naozaj. Myslím, že to je byť na nejakom výnimočnom mieste a vedieť, že sa práve chystám nafotografovať niečo, čo budem navždy milovať. Napríklad mi tento pocit dalo fotenie bielych Camarque koní v južnom Francúzsku. Keď priamo oproti vám tí "chlapíci od koní" ženú stádo, tak ste ako fotograf v siedmom nebi, pohltený živelnosťou a energiou týchto zvierat a fotíte ako o život, tak rýchlo, ako len dokážete mačkať spúšť. A pár hodín na to už máte možnosť byť pri počítači a vidieť, čo sa vám podarilo nafotiť ... a hneď môžete nejaké zábery ukázať online. Pre mňa je fotografovanie vášeň  ... a mojou vášňou je fotografovanie.A digitálna revolúcia je taktiež jedným z dôvodov, ktorý posunul moju vášeň pre fotografiu ešte vyššie. Milujem Photoshop a milujem pracovať na svojich záberoch ... život je k nám naozaj dobrý, pretože práca s filmami kedysi dávno sa zdá ako temná doba!
Byť na správnom mieste v správnej dobe ako fotograf, to je skrátka niečo absolútne výnimočné. Minulý rok v auguste som fotografoval v Grand Canyon a čakal som tam dlho, dúfajúc, že sa objavia nejaké blesky, pretože to je niečo, čo naozaj rád fotografujem. Niekto ma asi vyslyšal a prianie mi vyplnil a ja som mal možnosť fotografovať tie najúžasnejšie blesky počas 2 hodín ... skrátka, v momentoch ako sú tieto si najviac uvedomujem, aké mám šťastie, že môžem byť fotografom.


Akú značku fotovýbavy vlastne používaš? Nikon, Canon, Sony, Fuji, Pentax?
Začínal som s fotením na Nikon, bolo to dávno a fotil som s ním naozaj dlho. Bol som naozaj spokojný, až kým som sa niekedy v neskorých 80 rokoch nerozhodol zmeniť na Canon. Moj kamarát bol fotograf pre Los Angeles Lakers a Los Angeles Kings a jedného večera počas hokejového zápasu Kings mi povedal, aby som zišiel dole k ich lavičke po prvej tretine a obzrel si nový fotoaparát, ktorý mu dal Canon. Bol to EOS1, bolo to niekedy v roku 1987 alebo tak nejako. Bol som absolútne zhypnotizovaný tým, čo vytvorili. Zanedlho po tom som predal všetku svoju Nikon výbavu a kúpil si Canon EOS 1 systém. Pre mňa je to niečo ako časť môjho tela, absolútne milujem ich veci. Ale, definitívne milujem aj Nikon a najviac milujem to, ako sa predbiehajú vo vytváraní lepšej fotografickej výbavy pre všetkých. My zákazníci potrebujeme túto ich súťaživosť a obe značky sú rovnako impozantné!


Mal by so nejakú radu aj pre našich PPSOP študentov či fanúšikov?
Moja najlepšia rada je, aby robili to, čo už asi aj robia - prihláste sa na kurzy alebo na nejaký workshop! Myslím si, že nič vo fotografovaní nepomáha lepšie a neposúva človeka vpred viac, ako byť na nejakom dobrom kurze alebo workshope. Ste tam, ste tam s ďalšími fotografmi alebo priateľmi, môžete sa čokoľvek opýtať a najmä fotografovať a dostať spätnú väzbu a nové podnety a je to nieč úplne iné, ako si čitať knihu o fotografovaní. Mám naozaj veľa kníh o fotografovaní vo svojej knižnici a rád si ich čítam, ale kurzy naživo sú niečo, na čo nezabudnete a čo vám dá oveľa viac!
Musíte sa jednoducho neustále učiť a neustále skúšať nové veci a fotiť. V mojom kurze Tvárou v tvár - fotografujeme portrét tu na PPSOP.cz som si všimol jednu vec - ľudia sú nervózni, ak majú pristúpiť k niekomu neznámemu, alebo dokonca ak sa majú opýtať svojich priateľov, či ich môžu nafotografovať. Počúvam to stále a jednoducho sa musíte premôcť, pretože ak neskúsite niečo nové, nikdy sa nezlepšíte. Akonáhle to skúsite po prvý krát, potom to už bude len a len lepšie. No a samozrejme, buďte sami sebou, buďte kreatívni a originálni, nekopírujte ostatných, snažte sa vybudovať si svoj štýl, aby ste sa odlíšili od iných.
Ľudia ako Salvator Dali - inšpirácia pre mnohých z nás ... alebo Steve Jobs s jeho mottom "Mysli inak", ktoré sa stalo aj mojím motom ... jednoducho, vltačte svojim fotografiám svoj rukopis a neskúšajte sa po niekom opakovať, to je asi tá najlepšia rada, akú vám všetkým môžem dať. A potom ešte jedna - poriadne si to s fotoaparátom užite!!

Koniec 3. a poslednej časti.
All images copyright Scott Stulberg

PPSOP.cz




Scott Stulberg - je instruktor PPSOP.cz v kurze Tváří v tvář - fotografujeme portrét a fotograf, který se zaměřuje především na fotografie z cest okolo světa a fotografickou tvorbu pro fotobanky. Aby objevil jedinečné záběry, cestuje i do nejvzdálenějších koutů světa. Jeho práci prezentují mnohé fotobanky a agentury, například Corbis a Getty Images. Scott je i pravidelným přispivatelem a autorem článků pro časopis Shutterbug Magazine. Učí digitální fotografii a práci s Photoshopem na univerzitě UCLA Extension v Los Angeles a také ve společnosti Julia Dean Photo Workshop v L.A. a v centru fotografie Art Wolfe Digital Photography Center v Seattlu. Na různých místech po celém světě organizuje samozřejmě i vlastní fotografické workshopy.

Scott je spoluautorem knihy The Digital Photographer’s New Guide to Photoshop Plug-Ins (příručka pro uživatele Photoshopu) a jeho vlastní novinkou na knižním trhu je krásná kniha Passage to Burma (Brána do Barmy), která obsahuje fotografie nasbírané v průběhu deseti let při cestách na toto nádherné místo.

Jeho záběry najdete všude po celém světě – od práce pro firmu Microsoft, časopisů a novin Newsweek, National Geografic, New York Times až po pohlednice, kalendáře, billboardy a obálky knih. Jeho fotografie zdobí i mnohé nemocnice v USA a v neposlední řadě jsou obsahem mnoha mezinárodních sbírek, včetně trvalé expozice Organizace spojených národů.

Ukázky jeho práce si můžete vychutnat na www.asa100.com 

Žádné komentáře:

Okomentovat