27. 3. 2019

Za scénou záberu: OCH... AHOJ!

Keď som prechádzal okolo zadnej strany jedného domu na okraji jazera Inle plného fialových leknínov v Barme (Myanmar), zavadil som pohľadom o ženu, o ktorej som predpokladal, že žije v tomto dome, ako sedí na verande a seká cesnak, ukrytá v tieni pred horúcim poludňajším slnkom.
Rýchlo som ju pozdravil jedným z tých zaskočených pozdravov, niečo ako "och... ahoj" (ale v hlase som mal ten nervózny tón "Stavím sa, že sa zaujímate, kto som a čo došľaka robím vo vašom dvore?"), ale ona bola rýchlejšia, pokývala rukou a so širokým úsmevom ma týmto gestom pozvala, aby som prišiel bližšie a posedel si s ňou v príjemnom tieni. Bol to práve jej dôverčivý úsmev, ktorý spôsobil, že som si k nej bez váhania prisadol, úsmev, ktorý mi tiež prezradil, že som sa ocitol v prítomnosti ženy, ktorej vnútorné rozpoloženie vyžarovalo absolútny pokoj, po akom väčšina z nás môže iba túžiť.
Vzhľadom k tomu, že ani jeden z nás nehovoril rečou toho druhého, používal som gestá, vrátane ukazovania na fotoaparát a potom na jej tvár, teda gesto "môžem si nafotiť tvoj portrét?". Mimoriadne mäkké svetlo na jej zatienenej verande bolo dokonalé vo svojej schopnosti preniesť do záberu jej hlboký pokoj, ktorý tak slobodne vychádzal z tváre tejto ženy, rovnako ako z jej očí.
Až neskôr počas tejto krátkej návštevy, keďa sa objavil môj sprievodca a prekladateľ som zistil, že sa narodila v tomto dome a že v tomto dome aj čoskoro zomrie. "Blahoslavená, tak vďačná za život, ktorý som mala!" To bola odpoveď, ktorú mi dala, keď som sa jej opýtal, ako sa cítila, keď sa len nedávno dozvedela, že má neoperovateľný nádor na mozgu a zostávajú jej už len zhruba tri mesiace života.

Nikon D500, Nikkor 18-300mm na 102mm, f/7.1, 1/200s, ISO 400
(c) Bryan Peterson

Bryan F. Peterson
fotograf, zakladateľ a inštruktor v PPSOP.cz

Žádné komentáře:

Okomentovat

Poznámka: Komentáře mohou přidávat pouze členové tohoto blogu.